AI vo firemných procesoch: čo na ne hovorí AI Act

Keď sa povie AI vo firme, väčšine majiteľov naskočí jediný obraz: chatbot na webe. Je to škoda, lebo chatbot je len špička ľadovca. AI dnes vo firme dokáže roztriediť faktúry, pripraviť mesačný report, preložiť zmluvu, zhrnúť poradu alebo predpovedať, ktorý zákazník odchádza. A práve pri tejto širokej škále prichádza druhá obava: regulácia. Od 2. augusta 2026 pribúdajú prvé povinnosti, ktoré sa priamo dotýkajú komunikácie so zákazníkom – transparentnosť podľa AI Actu. Majiteľ firmy si oprávnene kladie otázku, čo z toho, čo používa alebo chce používať, vôbec spadá pod prísne pravidlá. Dobrá správa hneď na úvod: väčšina toho, čo firmy s AI robia interne, nespadá takmer pod nič.

AI nie je len chatbot: kde všade vo firme reálne pracuje

Skôr než sa dostaneme k pravidlám, urobme si poriadok v tom, o čom sa vlastne bavíme. AI dnes zasahuje takmer do každej časti firmy. Nie ako veľký futuristický projekt, ale ako tichý pomocník, ktorý uberá rutinu. Podľa Eurostatu využívalo v roku 2025 AI technológie 20,0 % podnikov v EÚ s 10 a viac zamestnancami, oproti 13,5 % v roku 2024 – nárast o 6,5 percentuálneho bodu za jediný rok. Adopcia rastie rýchlo a Slovensko podľa štúdie v časopise Sustainability (MDPI) zatiaľ zaostáva za priemerom EÚ27 vo všetkých veľkostných kategóriách firiem. Inak povedané: priestor dobehnúť je veľký.

Kde teda AI reálne pracuje? Pozrite sa na svoju firmu po oblastiach:

• Obchod a marketing: príprava cenových ponúk, návrhy textov na web a do e-mailov, triedenie dopytov, skórovanie leadov podľa pravdepodobnosti uzavretia.
• Back-office a administratíva: vyťažovanie faktúr a objednávok, triedenie došlej pošty, automatické prepisy porád, sumarizácia dlhých dokumentov.
• Prevádzka a výroba: plánovanie zmien, predpoveď dopytu a spotreby materiálu, upozornenia na odchýlky, prediktívna údržba strojov.
• Financie: automatický reporting, dashboardy nad číslami firmy, kontrola konzistencie dát, príprava podkladov pre rozhodovanie.
• Zákaznícka podpora: okamžité odpovede na opakované otázky, návrhy odpovedí pre operátorov, triedenie ticketov podľa naliehavosti.
• HR a personalistika: inzercia voľných miest, predtriedenie životopisov, príprava podkladov na pohovory, onboardingové asistenty.
• Rozhodovanie a analytika: hľadanie vzorov v dátach, predikcia odchodu zákazníkov, scenárové modely pre vedenie.

Všimnite si jednu vec. Väčšina týchto použití nemá nič spoločné so zákazníkom, ktorý by netušil, že píše s robotom. Sú to interné pomôcky, ktoré šetria čas vášmu tímu. A to je presne dôvod, prečo sa ich regulácia takmer nedotýka. Poďme si vysvetliť prečo.

AI Act nedelí AI podľa technológie, ale podľa rizika

Toto je najdôležitejšia veta celého článku. AI Act – nariadenie EÚ 2024/1689 – nezaraďuje systémy podľa toho, aká šikovná technológia v nich beží, ale podľa toho, aké riziko predstavuje ich zamýšľaný účel pre ľudí. Podľa rizikovo založeného prístupu, ktorý prehľadne opisuje portál artificialintelligenceact.eu, delí AI do štyroch stupňov:

• Neprijateľné riziko – zakázané praktiky podľa čl. 5.
• Vysoké riziko – čl. 6 v spojení s prílohou III; prísne povinnosti.
• Obmedzené riziko – povinnosť transparentnosti podľa čl. 50 (napríklad chatboty).
• Minimálne riziko – všetok zvyšok, bez osobitných povinností podľa AI Actu.

Ten istý model – povedzme jazykový model, ktorý vám sumarizuje texty – môže patriť do úplne odlišného stupňa podľa toho, na čo ho použijete. Keď ním zhrniete interný zápis z porady, ste v minimálnom riziku. Keď ním filtrujete uchádzačov o prácu, ocitáte sa v inej lige. Rozhoduje účel, nie kód. Podľa usmernení Európskej komisie k definícii AI systému (čl. 3 bod 1) navyše mnohé jednoduché automatizácie založené výlučne na pravidlách stanovených človekom nie sú vôbec „AI systémom“ v zmysle nariadenia – a teda nepodliehajú ničomu. Časť toho, čomu vo firme hovoríte AI, nie je z pohľadu zákona AI. Poďme teraz namapovať bežné firemné použitia na správny stupeň, zdola nahor.

Väčšina interného nasadenia je minimálne riziko – bez povinností

Začneme dobrou správou, lebo sa týka väčšiny toho, čo firmy reálne robia. Samotné nariadenie 2024/1689 ukladá osobitné povinnosti len vymedzeným kategóriám – vysokorizikovým systémom (čl. 6) a systémom s povinnosťou transparentnosti (čl. 50). Všetko ostatné, teda systémy s minimálnym rizikom, nemá podľa AI Actu žiadne osobitné povinnosti (čl. 6 a čl. 50 a contrario). Kritérium je pritom jednoduché: ak je použitie čisto interné, nedotýka sa zákazníka ani osudu konkrétneho človeka, takmer vždy ide o minimálne riziko. Sem spadá drvivá väčšina automatizácií, ktoré sme vymenovali v úvodnej mape – reporting a dashboardy, vyťažovanie faktúr a dokumentov, prekladanie a sumarizácia, prepojenie systémov aj predpovede pre vedenie.

Pri týchto použitiach vám AI Act neukladá papierovanie ani povolenia. Platí len jedna všeobecná povinnosť, ktorú si mnohí neuvedomujú: podľa čl. 4 (v znení Digitálneho omnibusu) máte od 2. februára 2025 podporovať rozvoj AI gramotnosti ľudí, ktorí s AI pracujú – teda aby rozumeli, ako nástroj funguje, kde sú jeho limity a riziká. Ide o povinnosť úsilia, nie o garanciu konkrétnej úrovne. A samozrejme naďalej platí bežné GDPR, keď spracúvate osobné údaje. To je celé. Žiadne certifikáty, žiadne registrácie. Ak teda vaša firma nasadila AI na reporty, faktúry či preklady, s najväčšou pravdepodobnosťou nemáte pod AI Actom čo riešiť.

Zákaznícke použitia: pribúda povinnosť priznať, že je to AI

O stupeň vyššie sú použitia, kde AI komunikuje priamo s človekom mimo firmy alebo vytvára obsah, ktorý ide von. Chatbot na webe, hlasový asistent, automatika, ktorá píše zákazníkom, generátor textov a obrázkov. Tu nastupuje obmedzené riziko a s ním povinnosť transparentnosti podľa čl. 50. Zjednodušene: človek má vedieť, že komunikuje s AI, a AI-generovaný obsah sa má dať strojovo označiť ako umelo vytvorený.

Táto povinnosť nábehne o pár dní – podľa AI Act Blog sa čl. 50 uplatňuje od 2. augusta 2026 a takzvaný Digitálny omnibus ho neodložil. Nejde o zákaz ani o prísny režim, ide o férovosť voči zákazníkovi. Detailu sme sa venovali v samostatnom článku, tu naň len odkážeme, aby sme neopakovali to isté. Ak máte chatbota alebo generujete obsah pre zákazníkov, prečítajte si čo presne čl. 50 AI Actu vyžaduje od 2. augusta 2026 – rozoberáme tam oznámenie o interakcii, označovanie výstupov aj sankcie.

HR, nábor a bonita: tu sa AI Act stáva prísnym

Teraz sa dostávame k oblasti, kde treba spozornieť. Nie preto, že by bola zakázaná, ale preto, že AI Act ju zaraďuje medzi vysokorizikové systémy s najprísnejšími povinnosťami. Podľa prílohy III bodu 4 nariadenia 2024/1689 (výklad artificialintelligenceact.eu, Annex III) sem patrí AI v oblasti zamestnanosti a riadenia pracovníkov:

• nábor a výber uchádzačov vrátane triedenia a filtrovania žiadostí,
• rozhodnutia o povýšení a o ukončení pracovného pomeru,
• prideľovanie úloh na základe správania či vlastností,
• monitorovanie a hodnotenie výkonu a správania zamestnancov.

Druhá citlivá kategória je prístup k základným službám. Podľa prílohy III bodu 5 nariadenia 2024/1689 (výklad CloseIT) sem patrí najmä hodnotenie úverovej bonity fyzických osôb – credit scoring – a oceňovanie životného a zdravotného poistenia. Ak teda robíte AI, ktorá rozhoduje o tom, kto dostane úver alebo prácu, ste vo vysokorizikovej zóne.

Dve veci sú tu dôležité. Po prvé, o zaradení rozhoduje zamýšľaný účel a podľa čl. 6 ods. 3 sa systém nepovažuje za vysokorizikový, ak plní len čisto pomocnú či prípravnú úlohu a nepredstavuje významné riziko pre práva osôb – hranica medzi „AI pomôže roztriediť“ a „AI rozhodne“ je preto kľúčová a treba ju posúdiť prípad od prípadu. Po druhé, čas. Podľa analýzy advokátskej kancelárie Gibson Dunn boli povinnosti pre samostatné vysokorizikové systémy z prílohy III Digitálnym omnibusom odložené na 2. decembra 2027. Nie je to výhovorka na nič nerobenie, ale znamená to, že na prípravu je priestor – a že tieto použitia si treba naozaj premyslieť, ideálne s pomocou právnika.

Zakázané praktiky: kde je červená čiara

Na samom vrchole rizika sú praktiky, ktoré AI Act zakazuje úplne. Podľa čl. 5 nariadenia 2024/1689 (výklad AI Act Service Desk Európskej komisie) sa tento zákaz uplatňuje už od 2. februára 2025 a pre firmy sú relevantné najmä dve veci. Sociálne skórovanie osôb a odvodzovanie emócií ľudí na pracovisku a vo vzdelávacích inštitúciách z biometrických údajov – s výnimkami zo zdravotných a bezpečnostných dôvodov, ako je detekcia únavy pilota.

Znie to abstraktne, ale má to veľmi konkrétny dosah. Podľa Future of Privacy Forum usmernenia Komisie vysvetľujú, že systém, ktorý z gest, zamračenia či absencie úsmevu odvodzuje, že zamestnanec je nešťastný alebo nahnevaný, je zakázaným rozpoznávaním emócií. Takže ak zvažujete AI, ktorá by z kamier alebo z hlasu na hovoroch „čítala náladu“ zamestnancov, zastavte sa. Sankcie sú tu najtvrdšie: podľa analýzy Bird & Bird hrozí za zakázané praktiky pokuta až do 35 miliónov eur alebo 7 % celosvetového obratu, zatiaľ čo za porušenie transparentnosti a iných povinností až do 15 miliónov eur alebo 3 % obratu. Väčšina firiem sa do tejto zóny nikdy nedostane – ale je dobré vedieť, kde je čiara.

Zhrnutie: regulácia sa koncentruje, nie plošná

Poskladajme si mapu dohromady. Keď sa pozriete späť na tie oblasti firmy z úvodu, uvidíte jasný vzorec. Regulácia sa nekoncentruje rovnomerne na všetko, čo voláme AI. Koncentruje sa na presne vymedzených miestach:

• Interné automatizácie – minimálne riziko, žiadne osobitné povinnosti okrem podpory AI gramotnosti a GDPR.
• Zákaznícke chatboty a generovaný obsah – obmedzené riziko, povinnosť priznať AI a označiť výstupy od 2. augusta 2026.
• Nábor, hodnotenie ľudí a bonita – vysoké riziko, prísne povinnosti (odložené na 2. decembra 2027), posudzovať opatrne.
• Emócie z biometrie a sociálne skórovanie – zakázané.

Inak povedané: čím bližšie je AI k rozhodnutiu o osude konkrétneho človeka, tým prísnejšie pravidlá. Čím viac ide o internú pomôcku na rutinu, tým voľnejšie. To je celá logika AI Actu v jednej vete. A pre typickú slovenskú B2B firmu to znamená, že drvivá väčšina toho, čo s AI chce robiť, leží v pokojnej zóne.

Náš pohľad: nájdeme, kde AI zarába – a udržíme ju v bezpečnej zóne

V ThreeGain k AI pristupujeme cez proces, nie cez technológiu. Najskôr hľadáme, kde vaša firma stráca najviac času a peňazí, a tam nasadíme AI nástroje na mieru. V praxi to takmer vždy vedie práve do zóny minimálneho rizika: reporting, spracovanie dokumentov, interní asistenti nad firemnými dátami. Sú to použitia, kde AI reálne zarába a kde vás pravidlá nezaťažujú. Keď treba, prevádzkujeme model na dedikovanom stroji, takže vaše dáta nikdy neopustia firmu – čo zjednodušuje aj GDPR.

Keď sa nápad dotýka citlivejších oblastí – zákazníckeho chatbota, náboru či hodnotenia ľudí – vieme ho postaviť tak, aby technická časť súladu sedela od základu: oznámenie „komunikujete s AI“, označovanie výstupov, prehľad nasadených systémov, jasné oddelenie prípravnej úlohy od rozhodnutia. Riešime technickú a implementačnú stránku. Nie sme advokátska kancelária a tento text nie je právne poradenstvo – právne špecifiká vášho konkrétneho prípadu, teda klasifikáciu systému aj dosah slovenského vykonávacieho zákona, vždy odporúčame potvrdiť s advokátom.

Ak chcete vedieť, kde vo vašej firme AI prinesie merateľný efekt a v ktorom rizikovom stupni sa dané použitie ocitne, ozvite sa nám. Prejdeme vaše procesy, ukážeme, kde AI zarába, a navrhneme riešenie, ktoré ostane v bezpečnej zóne. AI vo firemných procesoch nie je mínové pole. Stačí vedieť, kde ktorý stupeň rizika začína.