AI Act: musí váš chatbot priznať, že je AI? Od 2. augusta 2026 áno

Nasadili ste chatbota. Píše zákazníkom, odpovedá na otázky, možno rovno skladá cenové ponuky alebo texty na web. Fungoval mesiace bez toho, aby sa niekto pýtal na papiere. Od 2. augusta 2026 sa pravidlá menia. AI Act – nariadenie EÚ o umelej inteligencii – od toho dňa vyžaduje, aby váš chatbot priznal, že je AI, a aby sa obsah vytvorený umelou inteligenciou dal strojovo rozpoznať. Nie je to návrh, ktorý sa niekde prerokúva. Je to platný, priamo uplatniteľný predpis – na Slovensku platí rovno, bez potreby vykonávacieho zákona.

Čo presne AI Act od 2. augusta 2026 vyžaduje

Kľúčový je článok 50. Podľa slovenského znenia nariadenia (EÚ) 2024/1689 na portáli EUR-Lex práve on ukladá povinnosti transparentnosti. Týkajú sa dvoch vecí, ktoré dnes používa takmer každá firma.

Po prvé: interakcia. Podľa čl. 50 ods. 1 musí byť človek, ktorý komunikuje s AI systémom určeným na priamu interakciu, informovaný, že na druhej strane je umelá inteligencia – pokiaľ to nie je zjavné pre rozumne informovaného používateľa. V praxi to podľa výkladu portálu artificialintelligenceact.eu (Article 50) znamená jasné a viditeľné oznámenie na začiatku rozhovoru, nie vetu schovanú v pätičke webu alebo vo všeobecných podmienkach.

Po druhé: označovanie výstupov. Podľa čl. 50 ods. 2 musia byť syntetické texty, obrázky, audio aj video označené v strojovo čitateľnom formáte tak, aby sa dali rozpoznať ako umelo vytvorené. Výnimkou sú bežné asistenčné úpravy, ktoré podstatne nemenia vstup. A ak tvoríte deepfake, čl. 50 ods. 4 žiada zverejniť, že obsah je umelo vytvorený alebo manipulovaný – s obmedzenou výnimkou pre umenie a satiru.

Formálne nariadenie tieto povinnosti rozdeľuje medzi poskytovateľa a nasadzovateľa – kto z nich ktorú nesie, rozoberáme hneď v ďalšej sekcii. V praxi ale za to, či zákazník dostane oznámenie a či sú výstupy označené, zodpovedáte pred svojím klientom aj vy.

Koho sa to týka – a v akej role

Zaraďte sa sami. Máte na webe alebo v podpore chatbota, s ktorým píše zákazník? Ste v pôsobnosti ods. 1. Generujete umelou inteligenciou texty, obrázky či e-maily, ktoré idú von k ľuďom? Ste v pôsobnosti ods. 2. Kľúčové je, v akej ste role.

Nariadenie ukladá oznámenie o interakcii (ods. 1) aj strojové označenie výstupov (ods. 2) poskytovateľovi – tomu, kto systém vyvinie alebo ho výrazne prispôsobí a nasadí pod svojím menom. Kto si len predplatí cudzí nástroj bez úprav, je nasadzovateľ; tieto dva odseky formálne nesie dodávateľ nástroja. Nasadzovateľ má vlastné povinnosti – najmä pri deepfake (ods. 4) a pri rozpoznávaní emócií či biometrickej kategorizácii (ods. 3). To ale nie je výhovorka: či váš zákazník dostane oznámenie a či sú výstupy označené, si v praxi musíte ustrážiť tak či tak, lebo pred klientom zodpovedáte za to, čo mu posielate. Nezáleží ani na veľkosti firmy: nariadenie nerozlišuje živnostníka od korporácie, líši sa len výška možnej sankcie.

Existuje aj úľava. Povinnosť oznámiť interakciu neplatí, ak je AI zjavná pre rozumne informovaného používateľa – pri čisto internom nástroji, kde zamestnanec vie, že píše s modelom, nemusí byť explicitné upozornenie potrebné. Podľa výkladu na artificialintelligenceact.eu však dôkazné bremeno tej zjavnosti nesie firma. Nariadenie sa navyše nevzťahuje na AI vydanú pod bezplatnou open-source licenciou – s výnimkou vysokorizikových systémov a práve povinností podľa čl. 5 a čl. 50. Inými slovami: pri transparentnosti vás open source nezachráni.

A čo slovenský zákon? Vykonávací zákon z dielne MIRRI SR bol podľa advokátskej kancelárie Prosman & Pavlovič v júli 2026 stále v legislatívnom procese – ešte nebol schválený ani účinný. To na veci nič nemení: povinnosti z nariadenia 2024/1689 platia priamo, bez ohľadu na to, kedy MIRRI dokončí svoj zákon.

Digitálny omnibus vás nezachráni: čl. 50 AI Act platí ďalej

Možno ste zachytili, že Brusel časť pravidiel posúva. Je to pravda – ale nie tá časť, ktorá sa týka chatbotov. Takzvaný Digitálny omnibus podľa analýzy advokátskej kancelárie Gibson Dunn odložil vysokorizikové povinnosti až na 2. decembra 2027. Povinnosti transparentnosti podľa čl. 50 ostávajú účinné od 2. augusta 2026.

Proces je pritom takmer za nami. Podľa prehľadu kancelárie Latham & Watkins schválil Európsky parlament omnibus 16. júna 2026 a Rada dala finálne schválenie 29. júna 2026; všetky povinnosti transparentnosti, vrátane tých pre nasadzovateľov, sa naďalej uplatňujú od 2. augusta 2026. Jediná úľava pri označovaní výstupov (čl. 50 ods. 2) je štvormesačná tolerančná lehota do 2. decembra 2026 – a aj tá platí len pre systémy uvedené na trh pred 2. augustom 2026. Nový nástroj spustený neskôr ju nemá.

Sankcie triezvo, bez strašenia

Povedzme si čísla férovo, aby ste ich vedeli zaradiť. Podľa čl. 99 nariadenia (výklad na artificialintelligenceact.eu) hrozí za porušenie väčšiny povinností vrátane čl. 50 pokuta až 15 miliónov eur alebo 3 % celosvetového ročného obratu – podľa toho, čo je vyššie. Za zakázané praktiky podľa čl. 5 je strop tvrdší: až 35 miliónov eur alebo 7 % obratu.

Skôr než vám z toho stuhne krv: pre malé a stredné firmy a startupy sa podľa toho istého článku uplatňuje nižšia z uvedených hodnôt a dozorný orgán má prihliadať na proporcionalitu. Maximá sú stropy pre najhoršie prípady, nie cenník za prvé pochybenie. Reálne riziko pre bežnú B2B firmu nie je 15 miliónov. Je to skôr nepríjemná kontrola, náklady na dodatočnú nápravu a pošramotená dôvera zákazníka, ktorý zistí, že s ním celý čas písal robot bez upozornenia. To druhé vás môže mrzieť viac než pokuta. Zmyslom čl. 50 nie je vás potrestať, ale zabezpečiť, aby ľudia vedeli, s čím komunikujú a čo čítajú. Splniť ho býva lacnejšie, než väčšina firiem čaká.

Čo s tým spraviť už teraz: štyri kroky

Dobrá správa je, že súlad pri transparentnosti nie je raketová veda. Prejdite si štyri veci.

Po prvé, oznámenie o AI. Nech váš chatbot na začiatku rozhovoru jasne povie, že je AI asistent – viditeľne, nie v drobnom písme. Po druhé, označovanie výstupov. Zaistite, aby sa AI-generovaný obsah dal strojovo rozpoznať; Európska komisia k tomu pripravuje dobrovoľný kódex postupov, ktorý má firmám pomôcť povinnosť naplniť, no neukladá nič nad rámec nariadenia. Po tretie, evidencia. Spíšte si, kde všade vo firme beží AI – ktorý chatbot, ktorá automatizácia, ktorý generátor textov. Bez zoznamu neviete, čo máte priznať a označiť.

Po štvrté, ľudia. Článok 4 už od 2. februára 2025 žiada zabezpečiť dostatočnú AI gramotnosť personálu – podľa výkladu Európskej komisie (AI Literacy: Questions & Answers) musia zamestnanci rozumieť nielen tomu, ako nástroje fungujú, ale aj ich limitom a rizikám, a firma to má vedieť zdokladovať. Pri tom si preverte aj čl. 5: zakázané praktiky platia od 2. februára 2025 a patrí medzi ne napríklad odvodzovanie emócií zamestnancov na pracovisku z biometrických údajov. Ak nasadzujete AI na analýzu porád alebo hovorov, uistite sa, že nespadáte do zakázanej kategórie.

Náš pohľad: súlad sa stavia od základu, nelepí na koniec

V ThreeGain staviame AI nástroje na mieru tak, aby transparentnosť sedela od prvého riadku. Oznámenie „komunikujete s AI“, strojové označovanie výstupov aj prehľad nasadených systémov nie sú záplata na koniec projektu – patria do zadania hneď na začiatku. A keď prevádzkujeme privátnu AI na dedikovanom stroji, máte navyše plnú kontrolu nad tým, čo systém robí a ako sa jeho výstupy značia.

Existujúce riešenia vieme aj technicky preveriť: čo priznať, čo označiť, čo zdokumentovať do evidencie. Väčšina firiem nasadila AI rýchlo a pravidlá ju dobehli až teraz – preverenie pár hodín práce vás môže ušetriť od zbytočného rizika. Toto je technická a implementačná stránka súladu.

Chceme byť poctiví: nie sme advokátska kancelária a tento text nie je právne poradenstvo. Právne špecifiká vášho konkrétneho prípadu – klasifikáciu systému, znenie oznámení či dosah slovenského vykonávacieho zákona – vždy odporúčame potvrdiť s advokátom. My sa postaráme o to, aby technická časť sedela. Ak chcete vedieť, ako na tom vaše AI nástroje sú, ozvite sa nám – prejdeme ich s vami. Termín 2. augusta 2026 je bližšie, než sa zdá.